Potenciálne ťažkosti s určením charakteru licenčných poplatkov môžu byť spôsobené pomerne častým použitím iného ako slovenského práva v licenčnej zmluve.
Podľa zákona o dani z príjmov sa za príjmy zo zdrojov na území SR považujú, okrem iného, príjmy z úhrad od daňových rezidentov a od stálych prevádzkarní, ktorými sú:
* odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how);
* odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.
Pre účely zdanenia vyššie uvedených odplát je okrem medzinárodných zmlúv potrebné posúdiť aj možnosť oslobodenia od dane na základe európskej smernice o zdaňovaní úrokov a licenčných poplatkov, ktorá je implementovaná v zákone o dani z príjmov.
Ak oslobodenie na základe medzinárodnej zmluvy alebo smernice nie je aplikovateľné, sú platitelia povinní z licenčných poplatkov vyplácaných daňovým nerezidentom zraziť zrážkovú daň vo výške 19 %. Základom dane je hrubý príjem.
Pri daňovom posúdení platieb plynúcich zo SR do zahraničia je nevyhnutné určiť, či jednotlivé práva plynúce z licenčnej zmluvy predstavujú licenčné poplatky alebo ide o iný druh plnenia. V praxi je bežné uzatváranie zmlúv, ktorých predmetom je právo na použitie znalosti/práva vlastneného poskytovateľom licencie, ako aj poskytnutie dodatočných služieb, pričom daňový režim oboch typov plnení je rozdielny.
Zdroj: KPMG
