V tejto súvislosti sa vyskytli názory daňovej správy, že zdaniteľným príjmom zamestnanca sú aj plnenia poskytnuté jeho rodinným príslušníkom napríklad v súvislosti s Dňom detí, Mikulášom a pri iných príležitostiach. Tento názor je zaujímavý z toho dôvodu, že analýzou legislatívy možno prísť aj k inému záveru, resp. možno ho relativizovať vo vzťahu k niektorým druhom plnení.
Na posúdenie zdanenia nepeňažných plnení je potrebné vziať do úvahy mnohé skutočnosti – okrem iného predmet plnenia, v akej súvislosti a kde bolo plnenie poskytnuté, výšku plnenia – a zaoberať sa výkladom niektorých pojmov používaných v zákone o dani z príjmov vo väzbe na iné právne predpisy (napríklad pracovnoprávne). Viaceré nepeňažné príjmy je tak v konečnom dôsledku možné od dane z príjmov oslobodiť.
V aplikačnej praxi sa stále možno stretnúť s názorom, že pokiaľ zamestnávateľ považuje výdavky na nepeňažné plnenia za svoj nedaňový náklad, tieto nepodliehajú dani z príjmov fyzických osôb. Tento názor však nemá priamu oporu v daňovej legislatíve – podľa ustanovení zákona o dani z príjmov daňová (ne)uznateľnosť výdavkov na strane zamestnávateľa nepodmieňuje (ne)zdanenie nepeňažných plnení na strane zamestnancov. Daňový režim nepeňažných plnení tak treba skúmať samostatne pre účely zdanenia zamestnanca aj zamestnávateľa.
V minulosti bol prístup daňovej správy k daňovej uznateľnosti výdavkov na nepeňažné plnenia poskytované zamestnancom reštriktívny. V súčasnosti však už existujú viaceré rozsudky slovenských súdov, ktoré potvrdzujú nárok zamestnávateľa zahrnúť tieto výdavky do základu dane z príjmov za predpokladu splnenia určitých podmienok. Napriek tomu tieto výdavky stále bývajú predmetom sporu pri daňových kontrolách, a preto sa odporúča venovať úprave vzťahov zakladajúcich tento nárok zvýšenú pozornosť.
Zdroj: KPMG
