Medzi najzávažnejšie zmeny určite patrí dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty z pôvodných 19 na 20 percent. Na Slovensku bude väčšina tovarov a služieb vo všeobecnosti podliehať 20percentné dani z pridanej hodnoty, až kým schodok verejnej správy Slovenskej republiky nebude nižší ako tri percenta HDP. Sadzba dane z príjmov zmenená nebola, čiže zostáva na úrovni 19 percent, hoci zmenami prešiel aj Zákon o dani z príjmov (Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Významne zmenené boli aj zákony o sociálnom a zdravotnom poistení, napríklad, sociálne poistenie musia po novom platiť aj konatelia spoločností a zdravotné poistenie musia na Slovensku platiť zdravotne poistené fyzické osoby vo všeobecnosti napríklad aj z dividend a z nájomného z prenájmu nehnuteľností.
Zmeny v oblasti dane z príjmov fyzických osôb
Medzi zmeny ovplyvňujúce fyzické osoby patrí napríklad zrušenie oslobodenia príjmov z predaja bytov a rodinných domov, v ktorých mal predávajúci trvalý pobyt najmenej dva roky pred predajom. Zmena sa podľa prechodných ustanovení novely dotkne iba fyzických osôb, ktoré predajú nehnuteľnosť nadobudnutú po 1. januári 2011. Zároveň sa oslobodenie niektorých príjmov (napr. z prenájmu, z predaja akcií, obchodných podielov a pod.) do výšky päťnásobku životného minima (pre rok 2010 do výšky 925,95 eur) nahradilo pevne stanovenou sumou vo výške 500 eur za zdaňovacie obdobie. Novelou sa tiež zjednotila výška paušálnych výdavkov uplatňovaných percentom z úhrnu príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu na výšku 40 percent. Doterajšia úprava umožňovala uplatňovať výdavky vo výške 60 percent u daňovníka s príjmami z vykonávania remeselných činností. Stále tieto paušálne výdavky môžu uplatniť iba neplatitelia DPH.
Novela Zákona o cestovných náhradách...
... zrušila povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom vreckové pri zahraničných pracovných cestách. Následne, vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca bez ohľadu na jeho výšku. Z hľadiska daňovej uznateľnosti sa vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste považuje u zamestnávateľov za daňový výdavok v rozsahu, v ktorom môže byť poskytnuté podľa Zákona o cestovných náhradách. (Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov)
Daň vyberaná zrážkou už nie je preddavkom na daň
K ďalším zmenám patrí skutočnosť, že podľa novelizovaného Zákona o dani z príjmov sa pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, vo všeobecnosti považuje daňová povinnosť za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. To znamená, že daň vyberanú zrážkou od 1. januára 2011, až na niektoré výnimky, nie je možné považovať za preddavok na daň. Táto zmena sa prejaví najmä u subjektov, ktoré dosahujú úrokové výnosy z bankových vkladov a zároveň vykážu daňovú stratu, pričom zrazenú daň z úrokových výnosov si už viac nebudú môcť uplatniť ako preddavok na daň a žiadať jej vrátenie. Výnimkami sú niektoré druhy príjmov, pri ktorých majú vybrané skupiny daňovníkov naďalej možnosť rozhodnúť sa, či daň vybranú zrážkou budú považovať za vysporiadanú jej zrazením alebo za preddavok na daň. Medzi takéto príjmy patria napríklad zákonom vymenované príjmy plynúce daňovníkom z členských štátov Európskej únie (EÚ) alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou z krajín tvoriacich Európsky hospodársky priestor, ako sú licenčné poplatky, príjmy z nájomného alebo z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov a príjmov z podielových listov.
Nová definícia nehmotného majetku
Novelou Zákona o dani z príjmov zároveň došlo k úprave a rozšíreniu definície nehmotného majetku pre účely dane z príjmov, ktorá je od 1. januára 2011 prepojená s definíciou nehmotného majetku podľa Zákona o účtovníctve (Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov). Vďaka tejto úprave by pri nehmotnom majetku zaradenom od 1. januára 2011 nemali vznikať pochybnosti, či je daný majetok možné aj účtovne aj daňovo odpisovať.
Daňová uznateľnosť DPH pri tovaroch a službách
Novelizované znenie Zákona o dani z príjmov tiež určuje, kedy je DPH zaplatená platiteľom v inom členskom štáte EÚ, v ktorom mu boli dodané tovary alebo služby alebo do ktorého doviezol tovar, uznaným daňovým výdavkom. Základným predpokladom uplatnenia DPH v daňových výdavkoch daňovníka je skutočnosť, že tovar alebo služba, na ktorú sa daň vzťahuje, je daňovým výdavkom. Následne sa DPH môže stať daňovým výdavkom u daňovníka, ktorý má nárok na jej vrátenie v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie podľa ustanovení Zákona o účtovníctve, pričom ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie evidenciu podľa ustanovení Zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie. V prípade daňovníka, ktorý nemá nárok na vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte EÚ z dôvodu, že suma dane nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, je uvedená DPH daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb.
Zdaňovanie nehnuteľností nerezidentov
Za zdaniteľný príjem daňového nerezidenta zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa od 1. januára 2011 považuje aj príjem z predaja, nájomného a z akéhokoľvek iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky, plynúci aj od iného daňového nerezidenta. Napríklad, ak nemecký daňový rezident predá slovenskú nehnuteľnosť daňovému rezidentovi Rakúska, zisk z predaja danej nehnuteľnosti bude (podľa novelizovaného ustanovenia Zákona o dani z príjmov) podliehať na Slovensku dani z príjmov. Samozrejme, zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenie môžu zdaneniu na Slovensku zabrániť.
Daň z emisných kvót
Novelizovaný Zákon o dani z príjmov zároveň zaviedol na Slovensku daň z emisných kvót. Daňovníkom tejto dane je povinný účastník schémy obchodovania podľa Zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, pričom predmetom dane sú zapísané emisné kvóty v rokoch 2011 a 2012. Základ dane budú tvoriť prevedené emisné kvóty ocenené priemernou trhovou cenou za kalendárny mesiac predchádzajúci prevodu a nespotrebované emisné kvóty ocenené priemernou trhovou cenou za príslušný kalendárny rok. Sadzba dane je určená vo výške 80 percent zo základu dane. Zákon ukladá povinnosť podať daňové priznanie na daň z emisných kvót miestne príslušnému správcovi dane do 30. júna po skončení príslušného kalendárneho roka a povinnosť platiť polročné preddavky na daň z emisných kvót.
Zmeny v sociálnom poistení
Vláda ohlásila ambiciózny projekt (UNITAS), ktorý by mal spojiť výber daní a sociálnych odvodov do jedného miesta a čo najviac zjednotiť systém ich výpočtu. Prvým krokom sú prijaté novely, ktorých snahou bolo zadefinovať základné pojmy takým spôsobom, aby sa čo najviac zjednotili s ustanoveniami Zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti, pokiaľ je príjem predmetom dane z príjmov, podľa novely Zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2011, by mal byť (až na niektoré výnimky) aj predmetom sociálneho poistenia. Pri niektorých kategóriách osôb alebo príjmov preto došlo k zásadnej zmene pri ich posudzovaní pre účely sociálneho poistenia, keďže napríklad povinnému sociálnemu poisteniu podliehajú aj osoby, ktoré mu doteraz nepodliehali (napr. členovia štatutárnych orgánov spoločností) a do vymeriavacieho základu sa zahŕňajú aj príjmy, ktoré sa do neho doteraz nezahŕňali (napr. nepeňažné príjmy, pokiaľ sú zdaniteľné).
Zmeny v zdravotnom poistení
Aj pri novelizácii Zákona o zdravotnom poistení bolo zámerom novelizácie najmä zosúladenie pojmov z tomto zákone s ustanoveniami Zákona o dani z príjmov. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí nová definícia zárobkovej činnosti. Medzi príjmy podliehajúce zdravotnému poisteniu sa zaradili napríklad aj príjmy z prenájmu (osoba s týmito príjmami sa pre účely zdravotného poistenia považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu), príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy definované v §8 Zákona o dani z príjmov, ako aj podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom ich štatutárneho a dozorného orgánu, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (s určitými výnimkami), ako aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na jej základnom imaní. Pre účely platenia zdravotného poistného zo všetkých týchto druhov príjmov je dôležité zohľadniť maximálny vymeriavací základ, ktorý by sa aj naďalej mal vzťahovať na všetky príjmy v úhrne.
Na Slovensku začalo od 1. januára 2011 platiť niekoľko noviel zákonov – väčšina tovarov a služieb vo všeobecnosti podlieha 20 percentné dani z pridanej hodnoty, sociálne poistenie musia po novom platiť aj konatelia spoločností a zdravotné poistenie musia na Slovensku platiť zdravotne poistené fyzické osoby vo všeobecnosti napríklad aj z dividend a z nájomného z prenájmu nehnuteľností.
Zdroj: KPMG Slovensko
